Povodeň v obci Častá

Správy o povodniach sú typickým odrazom reality čoraz viacerých naších obcí a miest. Strašiak povodní a záplav sa opakuje pri každých väčších dažďoch. Mnoho obcí  bolo vyplavených v posledných rokoch viac ako raz.

Druhy a príčiny povodní

V Slovenskej republike sa vyskytuje niekoľko druhov povodní, ktoré sú vyvolané rôznymi faktormi, prevažne však dlhotrvajúcimi dažďami či topením snehu, alebo ich kombináciou.

Typy povodní a faktory, ktoré ich ovplyvňujú:

Zimné povodne spôsobené topením snehu prichádzajú na jar alebo, aj v zime pri výraznom oteplení. Pri nich bývajú spravidla zasiahnuté podhorské vodné toky a väčšie toky v nížinách.

Letné a jesenné povodne sú spôsobené dlhotrvajúcim zrážkami. Pri nich sú postihnuté všetky toky v zrážkami zasiahnutom území, najviac na dolných tokoch riek.

Letné povodne sú vyvolané intenzívnymi prívalovými zrážkami. Dochádza pri nich k extrémnym zrážkam (až 100 mm za hodinu) a majú spravidla výrazné lokálne dopady.

Zatiaľ čo na povodne zasahujúci oblasti okolo tokov riek možno aspoň do istej miery pripraviť, u povodní, ktoré sú dôsledkom prívalových dažďov je to takmer nemožné. Takáto povodeň zasahuje neočakávane aj v miestach, ktoré sú od riek či potokov veľmi vzdialené. Veľké množstvo zrážok, v kombinácii napríklad s nefungujúciou kanalizáciou môže napáchať značné škody kdekoľvek. Takmer nie je okres, kde by nehrozila povodeň. Pritom nie vždy sú postihnuté len miesta v blízkosti vodných tokov. Pri vlaňajších i predvlaňajších záplavách sa voda dostala do objektov, ktoré neboli vo štvrtom, treťom, ani druhom povodňovej pásme. Ich obyvatelia boli preto presvedčení, že im škoda z povodní nehrozí, takže dom proti tomuto riziku nepoistili.

Dôsledky povodní pre obyvateľov

Okrem strát životov ľudí a poškodenia ich zdravia majú povodne za následok rozsiahle materiálne škody, a to ako priame na majetku fyzických i právnických osôb, obce i štátu, ako aj nepriame - v prípade firiem napríklad zastavenie výroby, vo sfére osobných strat zamestnania a podobne. Straty nepozostávajú len z poškodenia samotných objektov a predmetov v nich, ale negatívne sa prejavujú aj na dlhodobej hodnote majetku. Jedným z dôsledkov povodní môže byť nemožnosť predať nehnuteľnosť, ktorá bola zasiahnutá záplavami. Buď o ňu vôbec nie je záujem vôbec, alebo je nutné ju s veľkou stratou (pokles ceny v oblasti postihnutej povodňami môže robiť podľa odhadov realitných maklérov až tretinu ceny). Hodnota nehnuteľnosti sa zníži najmä v oblastiach, ktoré boli zaplavené viackrát, a to nielen priamo u zatopených objektov, ale aj v ich okolí. Cena nehnuteľností je potom ovplyvnená povodňami tak dlho, kým zostávajú v "historickej pamäti".

Ďalším dôsledkom je nemožnosť nehnuteľnosť poistiť - ako uvádzajú zástupcovia poisťovní, opakovaný výskyt kalamitných škôd v mieste poistenia skutočne môže byť dostatočným dôvodom na odmietnutie poistenia. Aj v prípade, že poisťovne nehnuteľnosť poistí, môžu si určiť limit, do ktorého škody zaplatí, prípadne z neho záplavu či povodeň vylúčiť. Keď už je možné poistenie dojednať, jeho výška zodpovedá zvýšenej rizikovosti. U objektov sa ceny za kompletné poistenie môžu vyšplhať na niekoľkonásobok základnej sadzby. V týchto prípadoch však môžu poisťovne tiež pristúpiť k individuálnemu posúdenie prípadu - rozhoduje frekvencia a výška škôd, príčiny ich vzniku a urobené protipovodňové opatrenia.